Arteterapia je liečba umením. Možno ju chápať ako cielený terapeutický proces. Primárne je určená pre ľudí s rôznymi psychickými poruchami a ťažkosťami. Ide prevažne o podpornú liečbu a prebieha prostredníctvom najrôznejších výtvarných činností. Dôležitý je tiež vzťah medzi klientom a terapeutom. Medzi používané výtvarné techniky patrí najmä kresba, maľba, práca s kolážou, modelovanie a pod.

Arteterapia môže prebiehať individuálnou alebo skupinovou formou. Pri individuálnej práci je výhodou úzky kontakt terapeuta s klientom, klientovi sa dostáva intenzívneho emocionálneho zážitku v styku s chápajúcim človekom. Je vhodná pre klientov, ktorých problém si vyžaduje celú pozornosť terapeuta alebo pre tých, ktorí by v skupine mohli pôsobiť rušivo. Na začiatku je tiež vhodná pre hyperaktívne a anxiózne deti. Skupinová práca na druhej strane podporuje pocit spolunáležitosti u jedincov s podobnými problémami, prebieha v nej sociálne učenie a klientom sa dostáva spätnej väzby. Možno pri nej zaradiť rôzne dynamickejšie a zaujímavejšie techniky.

Arteterapiu môžeme rozdeliť podľa vzťahu ku klientovi na pasívnu (receptívnu) a aktívnu (produktívnu). Pri pasívnej forme ide o vnímanie umenia a pocity s ním spojené. Slúži na pochopenie vlastných pocitov a pocitov druhých. Realizovaná je napr. návštevou galérií alebo premietaním rôznych videozáznamov a následnými rozhovormi. Aktívna forma arteterapie spočíva v samotnom procese tvorby a realizácii konkrétnych tvorivých činností.

Hippoterapia je liečebné pôsobenie koňa na človeka. Počas styku s koňom je človek oslovený komplexne: fyzicky, psychicky aj sociálne. Jednou zo zložiek hippoterapie je tzv. pedagogicko – psychologické jazdenie (PPJ). Dochádza pri ňom k pozitívnemu ovplyvneniu vývinu, zdravotného stavu, osobnosti aj správania. Terapeut podporuje a rozvíja nedostatkovú oblasť a tlmí nežiaduce prejavy. To sa deje prakticky bez toho, aby si klient zvlášť uvedomoval pôsobenie terapeuta, nakoľko kôň je silným médiom a motivačným a uvoľňujúcim činiteľom.

Kôň má v hipoterapii funkciu ako emočný a sociálny katalyzátor. Odráža vnútornú náladu človeka, jeho vnútorný stav a citlivo na neho reaguje. Vďaka tomuto zrkadleniu sa človek cíti „existujúci“. Klient tiež pociťuje koňa ako pozorného a chápavého poslucháča. Dáva mu zážitok tepla a blízkosti, čo je v interakcii s druhým človekom háklivá téma. Poskytuje tiež pocit istoty a stálosti, je ľahko pochopiteľný. Klient v kontakte s ním pochopí mechanizmus príčina – dôsledok. Kôň je neutrálny a nezaťažený predsudkami, čo je dôležité pre sebaakceptáciu klientov. Je autentický, nepretvaruje sa, reaguje priamo a jednoznačne. Podobné správanie podnecuje aj u človeka. Pôsobí ako silný motivačný a uvoľňujúci činiteľ. Umožňuje prežiť korektívnu emočnú skúsenosť a poskytuje príležitosť k nácviku sociálnych zručností.

Kraniosakrálna terapia je jemná, nebolestivá, neinvazívna, manuálna terapia, ktorá vylaďuje kraniosakrálny rytmus, zlepšuje pulzovanie mozgomiechového moku, prináša psychické i fyzické uvoľnenie a harmonizáciu nervovej sústavy. Ovplyvňuje funkciu hlavových nervov, mozgových ciev, mozgových žliaz, pohyby v kostiach, medzi kosťami, pohyby lebečných švov, odstraňuje traumy lebky, chrbtice, krížovej kosti, orgánov.

Neurofeedback je psychologicko-medicínska metóda, ktorá umožňuje pozitívne usmerňovanie mozgovej aktivity pomocou špeciálneho počítačového prístroja, pričom je posilňovaná žiaduca aktivita mozgu a utlmovaná nežiaduca. Tým sa zabezpečuje harmonizácia celého nervového systému, elektrickej aktivity mozgu, EEG a je určená pre množstvo diagnóz a indikácií. Výnimočný je blahodarný vplyv tejto terapie na mozog, stabilitu nervového systému, neurónové spojenia, mozgovú kôru.

Pri arteterapii sa kladie dôraz nielen na samotné dielo, ale aj na proces tvorby a pocity, ktoré človek pri ňom prežíva. Význam arteterapie je aj pri diagnostike klienta, umožňuje dozvedieť sa o ňom viac. Pomáha pri relaxácii a uvoľnení napätia, podporuje emočný vývoj a môže ovplyvňovať životné hodnoty a potreby. Prvoradým cieľom teda nie je vytvorenie umeleckého diela, ale prostredníctvom sebavyjadrenia vo výtvarnom prejave, komunikácie a spracovania určitej osobne významnej témy dosiahnuť odstránenie alebo zmiernenie ťažkostí a dokonca zabezpečiť osobný rozvoj.

Sociálna terapia: ide tu o ovplyvňovanie sociálneho správania sa maloletého v zariadení, ako aj o sociálno-terapeutickú činnosť v prirodzenom rodinnom prostredí dieťaťa (členovia rodiny). Jedná sa o odstraňovanie resp. elimináciu patologických javov v rodine dieťaťa terapeutickými prostriedkami.

Hyperkinetické poruchy
Skupina porúch charakterizovaná skorým vznikom (zvyčajne v prvých piatich rokoch života), neschopnosťou vydržať pri činnosti vyžadujúcej kognitívnu účasť, tendenciou prechádzať z jednej činnosti na druhú bez ich dokončenia a dezorganizovanou, nedostatočne regulovanou a nadmernou aktivitou. Môžu sa pridružovať aj viaceré ďalšie abnormality. Hyperkinetické deti sú často bezohľadné a impulzívne, náchylné na úrazy a často sa dostávajú do disciplinárnych problémov, skôr pre neúmyselné porušovanie pravidiel ako pre úmyselný vzdor. Ich vzťahy s dospelými sú často sociálne dezinhibované, bez normálnej ostražitosti a rezervovanosti. Sú nepopulárne medzi inými deťmi a môžu sa dostať do izolácie. Časté je zhoršenie poznávacej schopnosti a neúmerne časté sú špecifické oneskorenia vo vývine motoriky a reči. Sekundárne komplikácie zahŕňajú asociálne správanie a nízke sebahodnotenie.
Porucha aktivity a pozornosti - zahŕňa:

  • Nedostatok pozornosti - porucha s hyperaktivitou
  • Nedostatok pozornosti - hyperaktívna porucha
  • Nedostatok pozornosti - syndróm s hyperaktivitou

Hyperkinetická porucha správania

Poruchy správania
Poruchy správania charakterizuje opakované a pretrvávajúce, asociálne, agresívne alebo vyzývavé konanie. Také správanie môže vážne narušiť veku primerané sociálne požiadavky. Ide teda o horšie počínanie, ako je obyčajné detské huncútstvo alebo pubertálna rebélia a má ráz trvalého správania (aspoň šesť mesiacov). Poruchy správania môžu byť príznačné aj pre iné psychické choroby. V takých prípadoch treba uprednostniť základnú diagnózu. Príklady správania, ktoré je podkladom pre diagnózu, zahŕňajú nadmerné bitkárstvo a terorizovanie, krutosť voči iným ľuďom a zvieratám, ťažké poškodzovanie majetku, podpaľačstvo, krádeže, opakované luhanie, záškoláctvo a utekanie z domu, nezvyčajne časté a veľké výbuchy zlosti a neposlušnosť. Spomínané správanie, ak je dostatočne výrazné, postačuje na diagnózu, ale jednotlivé asociálne činy nestačia.

Poruchy správania obmedzené na rodinný kruh
Porucha konania s asociálnym alebo útočným správaním (nie len opozičné, vzdorovité a rozvratnícke správanie), pri ktorej je abnormálne správanie obmedzené výlučne alebo takmer výlučne na domov a vzájomné vzťahy v úzkom rodinnom kruhu alebo v spoločnej domácnosti.

Porucha socializácie
Charakterizuje ju kombinácia pretrvávajúceho asociálneho alebo agresívneho správania. Nezahŕňa len opozičné, vzdorovité a rozvratnícke správanie s významným prenikavým zhoršením osobných vzťahov s ostatnými deťmi.

Socializovaná porucha správania
Porucha konania zahŕňajúca pretrvávajúce asociálne a agresívne správanie (zodpovedajúce kritériám pod F91.- a nezahŕňa len opozičné, vzdorovité a rozvratnícke správanie) u jednotlivcov, ktorí sú celkovo dobre integrovaní v skupine seberovných.
Zahŕňa:

  • Porucha správania, skupinový typ
  • Skupinová delikvencia
  • Priestupky v súvislosti s členstvom v gangoch
  • Spoločné krádeže
  • Záškoláctvo

Opozičná vzdorovitá porucha
Porucha konania, zvyčajne u mladších detí, ktorú charakterizuje najmä výrazne vzdorovité neposlušné, rozvratnícke správanie bez delikventských činov alebo extrémnejších podôb agresívneho alebo asociálneho správania. Táto diagnóza sa má používať obozretne, najmä u starších detí, pretože klinicky závažné poruchy konania bývajú zvyčajne sprevádzané asociálnym alebo agresívnym správaním, ktoré prekračuje vzdorovitosť, neposlušnosť a rozvratníctvo.

Zmiešané poruchy správania
Túto skupinu porúch charakterizuje kombinácia pretrvávajúceho agresívneho, asociálneho alebo vzdorovitého správania so zjavnými a výraznými príznakmi depresie, úzkosti alebo iných emočných porúch.

Depresívna porucha správania
Táto položka vyžaduje kombináciu poruchy správania s pretrvávajúcou a závažnou depresiou prejavujúcou sa príznakmi, ako sú nadmerné utrpenie, strata záujmov a potešenie z bežnej činnosti, sebaobviňovanie a beznádejnosť, poruchy spánku a chuti do jedla.

Iné zmiešané poruchy správania a emócií
Táto kategória vyžaduje kombináciu poruchy správania s pretrvávajúcimi a výraznými emočnými príznakmi, ako sú úzkosť, obsesie a kompulzie, depersonalizácia a derealizácia, fóbie alebo hypochondria.
Zahŕňa:

  • Porucha správania spojená s emočnou poruchou
  • Porucha správania spojená s neurotickou poruchou

Emočné poruchy

Fóbická úzkostná porucha u detí
Táto diagnóza sa vzťahuje na strach v detstve, ktorý sa vyznačuje zreteľnou špecifickosťou pre určitú vývinovú fázu a vzniká v istom stupni u väčšiny detí, ale je abnormálny svojím stupňom.

Sociálna úzkostná porucha v detstve
Pri tejto poruche je nedôvera k cudzím ľuďom a sociálna obava alebo úzkosť v nových, cudzích alebo sociálne hrozivých situáciách. Také obavy sa zjavujú v mladšom detskom veku. Významné sa stávajú pri nezvyčajnom stupni a pri zhoršení sociálneho fungovania.

Súrodenecká rivalita
Určitý stupeň emočnej poruchy po narodení bezprostredne mladšieho súrodenca sa pozoruje u väčšiny malých detí. Súrodenecká rivalita sa má diagnostikovať len vtedy, ak stupeň alebo pretrvávanie poruchy je štatisticky nezvyčajné a je spojené so zhoršením sociability.
Iné poruchy emócií v detstve -porucha identity,nadmerná úzkosť

Poruchy sociálneho fungovania
Pomerne heterogénna skupina porúch, ktorých spoločnou črtou sú abnormality sociálneho fungovania začínajúce sa vo vývinovej perióde, ktoré na rozdiel od prenikavých vývinových porúch prvotne necharakterizuje konštitučná sociálna neschopnosť alebo deficit prenikajúci všetkými oblasťami fungovania. Kľúčovú úlohu v etiológii mnohých prípadov majú pravdepodobne prevratné straty a zmeny prostredia.

Elektívny mutizmus
Charakterizuje ho výrazná emočne determinovaná výberovosť v hovorení, takže dieťa v niektorých situáciách ukazuje rečovú schopnosť, ale v iných (definovateľných) odmieta rozprávať. Porucha sa zvyčajne spája s vyhranenými osobnostnými črtami zahŕňajúcimi sociálnu úzkosť, utiahnutosť, precitlivenosť alebo odmietavosť.

Reaktívna porucha príchylnosti u detí - Začína sa v prvých piatich rokoch života a charakterizujú ju pretrvávajúce abnormality v sociálnych vzťahoch dieťaťa, ktoré sú spojené s emočnou poruchou a sú odpoveďou na zmeny vonkajšieho prostredia (napr. bojazlivosť a prílišná ostražitosť; zlé spoločenské vzťahy so seberovnými; agresia voči sebe aj iným; trápenie a v daktorých prípadoch porucha rastu). Syndróm pravdepodobne vzniká ako priamy výsledok prílišného rodičovského zanedbávania, zneužívania alebo týrania. Podľa potreby je možné použiť doplnkový kód na označenie neprospievania alebo retardácie rastu.

Dezinhibovaná porucha príchylnosti u detí
Osobitný druh abnormálneho sociálneho fungovania, ktorý vzniká počas prvých piatich rokov života a pretrváva napriek výrazným zmenám okolitého prostredia, napr. nevýberovo difúzne príchylné správanie, vyhľadávanie všímavosti a nerozlišujúce priateľské správanie, nedostatočné obmieňanie vzťahov so seberovnými; podľa okolností sa môžu pridružovať poruchy emócií a správania.
Zahŕňa: Citovo chladná osobnosť,Inštitucionálny syndróm

Tikové poruchy
Syndrómy, ktorých hlavným prejavom je určitá forma tiku. Tik je mimovôľový, rýchly, opakovaný, nerytmický motorický pohyb (zvyčajne ohraničenej skupiny svalov alebo vokálna produkcia, ktorá sa začína naraz a je neúčelná. Tiky sa pociťujú ako nezadržateľné, ale dakedy sa dajú potlačiť na určitý čas. Provokuje ich stres a strácajú sa v spánku. K častým jednoduchým motorickým tikom patrí žmurkanie, mykanie hlavou, krčenie plecami a grimasy. K častým vokálnym tikom patrí oddŕhanie, brechavý kašeľ, smrkanie a syčanie. Časté komplexné tiky sú udieranie, skákanie a poskakovanie. Medzi časté komplexné vokálne tiky patrí opakovanie určitých slov, niekedy používanie sociálne neprijateľných, často obscénnych slov (koprolália) a opakovanie vlastných zvukov alebo slov so stupňovanou rýchlosťou (palilália).

enureáza - neorganická - Poruchu charakterizuje mimovôľové pomočovanie cez deň i v noci, abnormálne vzhľadom na mentálny vek pacienta. Nie je dôsledkom nedostatočného ovládania mechúra zavineného neurologickou poruchou alebo epileptickými záchvatmi, ani štrukturálnou abnormalitou močovej sústavy. Enuréza môže byť prítomná od narodenia, alebo vzniká po perióde normálneho ovládania mechúra. Enuréza môže, ale nemusí byť spojená s ďalšími poruchami správania alebo emócií.
Zahŕňa: Enuréza (primárna)(sekundárna) neorganického pôvod, funkčná a psychogénna enuréza

enkopréza– neorganická -Opakované vôľové alebo mimovôľové vyprázdňovanie stolice, zvyčajne normálnej alebo takmer normálnej konzistencie na miestach neprimeraných na tento účel v sociokultúrnom prostredí jednotlivca. Stav môže byť pokračovaním normálnej detskej inkontinencie, alebo ide o stratu kontinencie po vytvorení defekačného návyku, prípadne o dobrovoľné vyprázdňovanie stolice na neprimeranom mieste napriek normálnemu ovládaniu črevného vyprázdňovania. Môže ísť o monosymptomatickú poruchu alebo o súčasť širšej poruchy, najmä emočnej alebo o poruchy správania

Pica u dojčiat a detí
Pretrvávajúce jedenie nejedlých látok (napr. zem, omietka atď). Môže byť jedným z viacerých príznakov rozsiahlejšej psychickej poruchy (ako je autizmus), alebo sa môže vyskytovať ako pomerne izolované psychopatologické správanie.

Stereotypné pohyby
Vôľové, opakované, stereotypné, nefunkčné (a často rytmické) pohyby, ktoré nepatria k daktorej psychickej alebo nervovej chorobe. Ak sa také pohyby zjavujú ako príznaky daktorej inej poruchy, pri zaradení je smerodajná. Medzi pohyby bez sebapoškodzovania patria hojdanie tela, kývanie hlavou, vytŕhanie vlasov, splietanie vlasov, dávanie frčiek prstami, plieskanie rukami. Sebapoškodzovacie stereotypné správanie zahŕňa udieranie hlavou, fliaskanie tváre, štuchanie do očí a hryzenie rúk, pier a iných častí tela. Všetky stereotypné pohyby sa zjavujú najčastejšie v spojení s mentálnym poškodením (ak je to tak, registrovať oboje). Ak sa štuchanie do oka vyskytuje u dieťaťa s poškodením zraku, registruje sa oboje: štuchanie do oka pod F98.4 a zrakové poškodenie pod kódom príslušnej somatickej choroby.

Jachtavosť (zajakavosť)
Reč charakterizuje časté opakovanie alebo preťahovanie hlások, slabík alebo slov, prípadne časté váhanie alebo pauzy, ktoré pretŕhajú rytmický tok reči. Klasifikuje sa ako porucha, len keď je takého stupňa, že zreteľne narúša rovnomernosť reči.

Ponáhľavá reč
Strmá reč s pretŕhaním rovnomernosti, ale bez opakovania alebo váhania takého stupňa, ktorý by zhoršoval zrozumiteľnosť reči. Hovor je nepravidelný, dysrytmický, so strmými, vyrazenými prúdmi reči, ktoré narúšajú vetné členenie.

ambulancia

Kontakty

Sekretariát riaditeľa: 
0902 969 060

Soc. pracovník: 
0902 969 057

Telefonická linka pomoci:
0910 440 440

Viac